Jean-Luc Guionnet pristupuje k zvuku z rôznych pozícií s cieľom rozvíjať množstvo odlišných prístupov, ktoré z neho robia nezameniteľného zvukového sochára. Najčastejšie je spájaný s hrou na saxofón v improvizačných dvojiciach s Seijirom Murayamom, Marcom Baronom či Klausom Filipom. Príkladom širokého spektra prístupov sú jeho elektronické a elektroakustické kompozície, terénne nahrávky a teoretické príspevky k voľnej improvizácii. Jedným z nosných záujmom Guionneta ostáva testovanie výdrže a inej zvukovosti organa, definujúc ho ako „organické zariadenie na polceste medzi vozidlom a umelou inteligenciou“. Organ ako filter počúvania, gesta a architektúry, nástroj znejúci vždy inak, keďže ani jeden nie je skonštruovaný rovnako. Aktuálnou Guionnetovou výzvou bude organ v Malom evanjelickom kostole, kde otvorí tohtoročný NEXT.